Od štábneho reportéra Shouguanga
Prvá vec, ktorú si všimnete, keď pretlačíte plastovú klapku, je zápach - vlhkej pôdy, slabého chlóru a niečoho zeleného a živého, čo do novembrového popoludnia nepatrí. Wang Aiguo má rukávy vyhrnuté nad lakťami a žmúri na rad sadeníc, ktoré akoby ani nevedeli, že sa vonku ochladzuje.
„Minulý rok som prišiel o polovicu úrody v dôsledku prechladnutia,“ hovorí a ušmudlaným prstom pichne do listu. "Len jednu noc. Jednu noc a do rána bola celá čierna."
To, čo potom postavil, sa z cesty príliš nepodobá - dlhý, nízky tunel z filmu natiahnutý cez oceľové obruče, malá ovládacia skrinka priskrutkovaná k stĺpu a ventilátor, ktorý bzučí tak ticho, že zabudnete, že tam je. Vo vnútri však zostáva vzduch stabilný. Paradajky sa netrasú.
Nazýva to jehoPC skleník, hoci názov pochádza z brožúry dodávateľa a stále sa smeje, keď to povie. "Polykarbonát, povedali mi. Znie to ako niečo z obchodu s počítačmi." Panely prepúšťajú svetlo, ale držia teplo lepšie ako stará fólia a odkedy ju položil, nemusel vymieňať roztrhnutý list.
Kľakol som si vedľa jednej postele a rukou som prešiel po zemi. Bolo teplo, takmer telesná-teplota, aj keď sa mi pred desiatimi minútami vonku zahmlieval dych. Pavúk vytvoril pavučinu medzi dvoma podpornými šnúrami a sedel uprostred, akoby mu to miesto patrilo. Wang povedal, že ich nechá na pokoji - žerú vošky lepšie ako akýkoľvek sprej, ktorý kúpil.
Jeho žena prináša čaj v štiepaných hrnčekoch a my stojíme medzi radmi, zatiaľ čo sa ona sťažuje na cenu hnojiva. Wang počúva, prikývne a potom potichu povie, že účet za kúrenie bol túto zimu nižší ako minulý rok. Nie dramaticky. Len toľko, že si to všimol.
Po ceste postavili podobné stavby ďalší dvaja farmári. Jeden z nich, Li Mei, stále neprišiel na ovládač ventilácie a stále musí liezť po rebríku, aby ho otvoril ručne. "Manuál je v angličtine," hovorí, nežartuje. "Požiadala som svojho synovca, aby preložil. Povedal, že je tam napísané 'Poraďte sa s odborníkom'." Smeje sa. "Teraz som zrejme profesionál."
Nikto tu nehovorí o revolúcii alebo budúcnosti farmárčenia. Hovoria o tom, či švy vydržia do januára, o tom, ktorej odrode uhoriek sa pod panelákmi darí lepšie, o tom, ako svetlo o tretej popoludní dopadá inak a ovocie dozrieva na jednej strane nerovnomerne. Sú to malé, tvrdohlavé problémy a riešia ich tak, že každé ráno chodia po radoch a pozerajú.
Než odídem, Wang mi podáva paradajku ešte teplú z viniča. Je zdeformovaný, na vrchu trochu popraskaný a chutí ako nič, čo by ste kúpili v supermarkete. Jem to stojac pri dverách, zatiaľ čo za mnou bzučí ventilátor.
"Budúci rok," hovorí, "možno to predĺžim o ďalších desať metrov. Ak vyjdú peniaze."
Neznie to určite. Znie ako človek, ktorý hospodári dostatočne dlho na to, aby vedel, že plány a počasie sa zhodnú len niekedy.
